TRINÁSTKA AKO VYŠITÁ

TRINÁSTKA AKO VYŠITÁ
alebo
DIVADELNÁ CHALUPKA NETRPELA TRISKAIDEKAFÓBIOU

Strachom s krkolomným pomenovaním z titulku, organizátori tohoročného festivalu DIVADELNÁ CHALUPKA 2017 rozhodne netrpeli. Slovo triskaidekafóbia totiž znamená chorobný
strach z čísla trinásť. Strach a povery okolo tohto čísla sú tak rozšírené, že napr. v niektorých hoteloch nenájdete izbu, či poschodie označené trinástkou, niektorí ľudia v trinásty deň v mesiaci ani nevystrčia nos z domu. Naopak. Na brezniansky inšpiratívny festival s medzinárodnou účasťou akoby pôsobilo to slovenské príslovie z opačného brehu – Trinásť, Pán Boh pri nás. Možno nás pri prípravách festivalu aj napadlo, že trinásty ročník (to nás ale napádalo aj pri predošlých ročníkoch)
nemusí dopadnúť najlepšie. Boli to však pocity vychádzajúce z iných pohnútok.

Radšej si zaspievajme a stretnime sa o rok. (Lucia Korená a Ivan Martinka)
Prečo si nechala uletieť moje holuby? (Tajna Peršić a Ján Dobrík)

Festivalové brány sa otvorili v stredu 20. septembra 2017 dopoludnia a to hneď na troch miestach v Brezne – v sále MsDK, v synagóge a na Základnej škole MPČĽ. A nielen tam, aj v Závadke, neskôr aj v Polomke. V troch prípadoch sme ako prvých divákov privítali dietky školopovinné a v jednom prípade aj stredoškolskú mlaď. Divadelné predstavenia začali pekne zostra. DIVADLO POD BALKÓNOM z Banskej Bystrice a ich Fónka a Tónka z Gramofónie, či HUNCÚT GAŠPAR v podaní Petra Kamenského z Divadielka Concordia z Banskej Štiavnice. Deti z okolitých obcí sa potešili dvoma hrami (Pes Jeana Labadieho a Drevená krava) v podaní ich rovesníkov zo ZŠ v Starom Tekove. Pred synagógou musel dramaturg festivalu, Maroš Krajčovič pacifikovať vyholeného votrelca s bejzbolkou, ktorý otravoval svojou agresivitou študentky súkromnej školy. Nakoniec nielen ony, ale aj diváci na večernom predstavení Divadla Apostrop s inscenáciou MADE IN POLAND pochopili, že išlo o presvedčivú improvizáciu, ktorá patrila k hre, ale večer sa pre Joja Košíka (hlavného predstaviteľa hry) nemusela skončiť dobre. Medzi divákmi sa našli Marošovi telesní strážcovia, ktorým, či chcel či nie, musel radšej prezradiť, že ide o „kulehu“. Spomínali sme otvorené brány festivalu. To hlavné otvorenie však všetkých aktérov –

organizátorov, primátora, hostí, hercov aj divákov však ešte len čakalo. Do vynovenej a čerstvo (keď hovoríme, že čerstvo, tak myslíme skutočne význam tohto slova) zrekonštruovanej sály MsDK prišlo veľa ľudí, ktorí boli zvedaví na vynovené priestory. Plná sála, dve náhodne vybrané diváčky a primátor Tomáš Abelovský slávnostne prestrihli pásku a odovzdali scénu divadelníkom. Nechýbala festivalová hudba, tentokrát v podaní Maťa Srtuhára a slávnostné otvorenie festivalu pod taktovkou moderátora Jula Obernauera, riaditeľky Stredoslovenského osvetového strediska Márie Palúchovej (hlavný organizátor festivalu) a Gaba Obernauera, predsedu DSJCH. Ten pozval
divákov na večernú lahôdku, hoci sa podávala SPÁLENÁ VEČERA. Ešte jedna zaťažkávacia skúška čakala zrekonštruovaný M-Klub v Brezne. Jeho šéf Mišo Récky tu okrem priateľskej atmosféry pripravil pre účastníkov aj monodrámu mladej herečky Dominiky Kňažkovej MALALA. Vo štvrtok sa pokračovalo v divadelnom maratóne. Zahraniční hostia z Poľska – Teatr
AGRAFKA pripravili pre breznianských divákov hru v podaní líderky divadla IGY JAMBOR- SKUPNIEWICZ milú monodrámu s témou výsostne ženskou MAMUSIU, CO TO ZA PTASZEK?.

Mamička, čo je to za vtáčika? (Iga Jambor-Skupniewicz)
Mať vaše problémy! Čo si neulovíš, nemáš. (MoDRé TraKy)

Napriek istej jazykovej bariere však diváci, tak študenti Hotelovej akadémie v Brezne, ale aj večerné publikum ocenili túto inscenáciu potleskom a porozumením. Iga okrem hrania viedla aj dva workshopy pre mladých divadelníkov. A niekoľkodňový pobyt mladých Poliakov v Brezne ocenila jediným slovom: SPANIŁE. HUNCÚT GAŠPAR z Banskej Štievnice navštívil vo štvrtok škôlky
a pobavil najmenších podobne, ako deti zo Starého Tekova, ktoré zahrali v Čiernom Balogu. Bonbónikom pre stredoškolákov bola inscenácia žilinského divadla mladých VAŠA BANDA s inscenáciou VLAK DO NEBA. Svoje predstavenie zahrali nielen v Brezne, ale aj v Podbrezovej a podľa reakcií študentov aj pedagógov bolo ich vystúpenie veľkým divadelným zážitkom. Mestské
divadlo v Žiline zožalo tiež zaslúžený smiech a potlesk divákov. Tento rok to bolo so situačnou komédiou HOLUBY v réžii Ľubomíra Vajdičku. V nočnom programe pre účastníkov festivalu sa
predstavil svojou monodrámou JEDEN herec Filip Jekkel..

Piatkové dopoludnie patrilo v synagóge dvom detským súborom, ktoré na Divadelnej Chalupke neboli po prvýkrát. DDS HUGO z Banskej Bystrice sa opäť inšpiroval literatúrou. Ich inscenácia JOLANA A JONATHAN na motívy knihy R. Bacha „Čajka Jonathan Livingstone“ zaujala mladých gymnazistov v sále svojim pobybom a myšlienkami. Aj druhé predstavenie v poradí tohto
dvojprogramu si zaslúžilo aplauz. DDS MoDRé TraKy z Vrábel sa zamerali svoj pohľad v inscenácii OSTROV na tému násilia, jeho vzniku a dôsledky. Moderné predstavenie plné významových
metafor zobralo doslova divákom dych. Podobne to bolo aj v sále MsDK, kde sa predstavilo breznianskemu publiku po prvýkrát Nové divadlo z Nitry. Ich inscenácia ANNA FRANKOVÁ očarila
nielen mladé publikum dopoludia, ale hlavne širokú divácku verejnosť večer. Niet divu, veď celá hra je hereckým koncertom Lucie Korenej a Ivana Martinku. Mnoho ľudí po predstavení
skonštatovalo, že takáto bodka za festivalom bola jednou z najlepších za trinásť rokov. A čo dodať na záver z pohľadu dramaturga a organizátora? Možno som tým mal začať, že
ďakujem prezidentovi SR pánovi Andrejovi Kiskovi za podporu, nielen finančnú ale hlavne tú morálnu, ktorú nám preukázal prevzatím záštity nad festivalom. Poďakovanie patrí aj ministrovi
kultúry za finančnú podporu, ako aj pánovi Miroslavovi Kocúrovi. Samozrejme všetkým sponzorom a priaznivcom. Únava po niekoľkodňovej „naháňačke“ už prešla a ja sa teším už na ďalší ročník. Dúfam, že k štrnástke sa neviažu žiadne negatívne porekadlá, predsudky a strachy. Verím, že začatá spolupráca mladých divadelníkov zo ŠM DSJCH s Teatrom Agrafka sa naplní a my privítame, nielen mladých Poliakov, ale aj detské divadlá, divadlá mladých, amatérskych divadelníkov aj profíkov a snáď aj ďalších zahraničných hostí. Želám im do novej sezóny veľa tvorivých nápadov aby bolo z čoho vyberať a už teraz vás všetkých pozývam na predstavenia 14. ročníka inšpiratívneho festivalu DIVADELNÁ CHALUPKA s medzinárodnou účaťou.

No bóže, tá moja tie holuby na večeru spálila (Ľubo Bagačka)

Maroš Krajčovič
dramaturg festivalu a metodik SOS

DIVADLO PRINÁŠA DO BREZNA POROZUMENIE A EMPATIU

DIVADLO PRINÁŠA DO BREZNA POROZUMENIE A EMPATIU

alebo

POZVANIE NA VÝNIMOČNÉ PREDSTAVENIA DIVADELNEJ CHALUPKY

Programy festivalu DIVADELNÁ CHALUPKA bývajú každoročne rozmanité a oplatí sa ich vidieť. Ani 13. ročník tohto podujatia nebude výnimkou. Detský divák uvidí veselé príbehy, ale aj také, o ktorých sa bude o čom rozprávať na hodinách etickej výchovy. Podobne na tom budú aj stredoškoláci. A dospelý divák dostane tiež svoju porciu – bude sa môcť zabaviť, i zamyslieť. Veď to je poslaním divadelných umelcov, ktorí pod ochranou bohyne
Thalie dokážu prinášať do našich srdcí a myslí rôzne pocity. Hovoria o veciach otvorene a prinášajú do životov väčšiny normálnych ľudí pocity katarzie..

Iga Jambor-Skupniewicz v inscenácii „Mamusiu, co to za ptaszek?“
Iga Jambor-Skupniewicz v inscenácii „Mamusiu, co to za ptaszek?“

     Naša redakcia si všimla, že v programovej skladbe nastala jedna zmena oproti uplynulým ročníkom. Prečo boli nočné predstavenia, ktoré sa obyčajne konali v breznianskej synagóge boli presunuté na pol šiestu sme sa opýtali dramaturga festivalu, Maroša Krajčoviča.


MK:
Je to veľmi prozaický dôvod. Jednoducho chceme výjsť v ústrety divákom. Dosť často nám ľudia hovorili, že o desiatej večer ísť v pracovných dňoch, a naviac po hlavnom predstavení na ďalšie predstavenie nie je veľmi lákavé. Pritom obyčajne vyjadrili ľútosť, že tituly ich zaujali. Preto sme sa rozhodli takto.

Horehronie:

Tak držíme palce, že nová stratégia bude úspešná. Čo všetko široká divácka verejnosť bude
môcť večer vzhliadnuť?

MK:
Sú to dva tituly, ktoré zhodou okolností budú pochádzať z Poľska. Prvé predstavenie bude
však v podaní Slovákov. Divadlo Apostrop z Liptovského Mikuláša sa predstaví s provokatívnou hrou MADE IN POLAND. Je to hra o tom aká generácia vlastne vzniká na
poľských, ale nie len poľských sídliskách. Kde nastane zlom v mladom človeku, ktorý začne svoj výkrik do sveta násilím. O tomto divadle ste už vašich čitateľov informovali podrobnejšie. Môžem len dodať, že určite odporúčam divadelným fanúšikom z Brezna prísť sa na toto predstavenie pozrieť. Vždy, keď som toto predstavenie videl, zažil som fantastický pocit katarzie a mladí amatéri z divadla Apostrop si frenetický aplauz zaslúžili. A pripomínam, že MADE IN POLAND sa začne v prvý deň festivalu, v stredu 20. septembra o 17.30.

Horehronie:
Spomínali ste zhodu okolností, že synagóga bude patriť poľskému divadlu. Aký bude druhý
večer? Čo ste pre nás pripravili?

MK:

Musím sa priznať, že som rád, že sa nám podarilo po prvýkrát získať do programu aj
zahraničné divadlo, ktoré nepochádza iba z okruhu našich rodákov z Vojvodiny, či Maďarska,alebo českých divadelníkov, že po prvý krát budeme môcť vidieť výborné predstavenie hostí z Poľska. Hlavnou aktérkou bude IGA JAMBOR – SKUPNIEWICZ. Iga pochádza z poľského mesta Chmelno, kde okrem svojich mnohých divadelných aktivitách je jednou z vedúcich osobností a zakladateľkou divadla, ktoré si hovorí TEATR AGRAFKA (voľne by sme to preložili ako Divadlo Zicherka) No a musím o Ige prezradiť, že je to krehuhučká, až éterická mladá dáma, ktorá je nabitá neskutočnou tvorivou energiou, ktorú môže rozdávať. A rada ju rozdáva.

Horehronie:
S čím sa nám Iga s Teatrom Agrafka v Brezne prestaví?

MK:
Bude to veľmi milé predstavenie, aj keď samotná téma sa na prvý pohľad môže zdať dosť
vážna. „Mamusiu, co to za ptaszek?“ je ženským pohľadom a vlastne akousi univerzálnou
spoveďou o ťažkostiach a dôsledkoch rozhodnutí pri hľadaní šťastia. Marta, tridsiatnička,
manželka, profesionálna výtvarníčka vychováva svoje dvojčatá. Materinský cit jej káže zriecť sa svojej profesionálnej kariéry... Lenže príde deň, keď dostane lákavú ponuku... Čo zvíťazí? Ambície alebo materstvo? Marta stojí pred veľmi vážnym rozhodnutím. Inscenácia je však vyrozprávaná v ľahkom tóne, dôvtipne a hlavne vizuálne príťažlivo, kde Iga využíva svoje bohaté skúsenosti (ako vyštudovaná bábkarka na preslávenej Akadémii v Bialystoku) s prácou s predmetom podporenej výbornou scénickou hudbou z dielne Przemysława „Śledzuha” Śledźa. O spolupráci so scenáristkou Karolinou Kasprzak mi na 13. Ročníku Celopoľskej prehliadky monodrám „O zlatú podkovu Pegasa“ v meste Suwalki mi s úsmevom povedala. „Stretli sa dve mamy, ktoré prežívali podobné situácie a vzniklo toto predstavenie. No aby to bolo objektívnejšie, prizvali sme k sebe režiséra Krystiana Wieczyńského. Ale ani nemal veľmi čo režírovať “.

Horehronie:
Vyzerá to veľmi zaujímavo. Ale, keďže ste spomínali, že Ig ešte sa je veľmi aktívna
a energická, naši čitatelia by určite radi vedeli o nej viac.

MK:
Vyštudovala Divadelnú akadémiu Aleksandra Zelwerowicza vo Waršave a na preslávenej
bábkarskej akadémii v Bialymstoku. Už som spomínal, že založila Teatr Agrafka, s ktorým
pripravujú rozličné predstavenia – komorné, openair projekty, happeningy, koncerty,
artistické vystúpenia. Musím prezradiť, že nám ponúkala aj predstavenia jej zverenkýň pod
názvom „Kaszalot“, bohužiaľ sa nám toto predstavenie do programu nedostalo, ale s Igou
prídu aj ďalší divadelníci z Chmelna, pretože sa rozbieha spolupráca medzi Štúdiom mladých pri DSJCH a Teatrom Agrafka. No a ešte malá „pikoška“. Okrem štvrtkového predstavenia inscenácie „Mamusiu, co to za ptaszek?“, ktoré sa začne vo štvrtok 21. septembra o 17.30, bude viesť Iga aj workshop pre mladých divadelníkov na tému práce s predmetom v divadle.

Iga Jambor-Skupniewicz v inscenácii „Mamusiu, co to za ptaszek?“
Iga Jambor-Skupniewicz v inscenácii „Mamusiu, co to za ptaszek?“

Horehronie:
Na Igu Jambor-Skupniewicz sa už teraz tešíme, ale bude brezniansky divák rozumieť?

MK
Určite bude, inak by som ho do programu nezaradil. Prezradím, že sme zvažovali možnosť pripraviť k predstaveniu titulky. Ale rozhodli sme sa, a sme o tom presvedčený, že ich nebude treba a nechceme diváka rušiť a pripraviť ho o príjemný zážitok. Je to zrozumiteľné.

Horehronie:
A ešte posledná otázka. Dopočuli sme sa, že Organizačný štáb má nejaké problémy s predsedom BBSK? Vraj vám odmietol schváliť dotáciu na festival. Môžete nám k tomu niečo povedať?

MK
Dotáciu schválili poslanci. On ju len odmietol podpísať. To nie je prvý krát, keď odmietol dať peniaze na festival alebo kultúrne podujatie, ktorým právom patrili. To len na vysvetlenie. Ale
komentovať jeho činy nebudem a verím, že to bolo posledný krát. Celý organizačný štáb sa vyjadruje najmä prostredníctvom výberu inscenácií, v ktorých sa hovorí o slobode jednotlivca, upozorňujú na vznik násilia a hlavne prinášajú do Brezna priateľstvo, porozumenie a empatiu.

Zisti o divadle viac

Čo vŕta mladým divadelníkom v hlavách

ČO VŔTA MLADÝM DIVADELNÍKOM V HLAVÁCH
alebo

REFLEXIE ŽIVOTA DIVADELNÚ CHALUPKU NEMINÚ

     Sú mladí, hraví, veselí a často označovaní za tých čo nevedia a nechcú vedieť o svete viac ako to čo nájdu na sociálnych sieťach. Možno sa nám tak zdajú. Veď ich vídame len s mobilmi v rukách, zraky uprené do displayov a so slúchadlami na ušiach. Tvária sa, že ich svet nezaujíma, že aj na rande je dôležitejšie písať si s niekym na druhej strane mobilu. Lenže nič nie je čiernobiele a päťdesiat oddtieňov šedej vidíme snáď len na poplátaných slovenských cestách. Ja osobne ich vnímaj aj tak, že mladí divadelníci, a nielen divadelníci na celom svete nám majú čo povedať. Vedia zaťať do živého a jasne prezentovať svoje postoje k životu okolo seba, ktorý sa deje v realite a nie na displei.

     Stretnutia s mladými divadelníkmi vždy prinášajú niečo nové, spontánne a jedinečné. Aj do programu festivalu DIVADELNÁ CHALUPKA 2017 sme zaradili dve inscenácie, ktoré môžeme označiť za mladé divadlo a obe budú, ľudovo povedané
„peckami“.

     Prvý súbor, ktorý budeme môcť v Brezne vidieť síce patrí oficiálne medzi dospelé súbory, pretože sú v nej niekoľkí herci, ktorí už prekročili hranicu vekového limitu divadla mladých. Divadlo Apostrop vzniklo v Liptovskom Mikuláši pred dvoma rokmi a hneď
vlani vo svojej prvej sezóne veľmi zaujal. Režisér Ján Kuráň, známy aj z Divadla Gasparego (ak si pamätáte na nultom ročníku režíroval hru Murlin Murlo) priniesol hru podľa slávneho románu „Bol som dlho preč“, či oscarového filmu „Prelet ponad kukučkino hniezdo“ a to s absolútnymi začiatočníkmi. Vkresal z nich mimoriadny výkon a
„apostropáci“ sa oprávnene prebojovali až na celoštátnu prehliadku.

     V tejto sezóne opäť reprezentovali Liptákov a opäť výnimočnou inscenáciou s názvom MADE IN POLAND. Táto hra je ironickým, horkým a pravdivým príbehom súčasného Poľska, ale nielen jeho. Pokojne by sa mohla volať Made in … (tri bodky si možno nahradiť ľubovoľnou krajinou). Príbeh rebela Bohuša sa odohráva v divadelne nie veľmi typickom priestore. Kuráň sa tak snaží hru zámerne priblížiť ulici, mestu, sídlisku... Na postave Bohuša „nasratého“ na všetko a všetkých, odvíja príbeh jednej generácie, bez budúcnosti, bez nádeje. Hra je zrkadlom problémov poľských špinavých sídlisk a ich obyvateľov, kde vládne násilie, nezamestnanosť a alkohol- veličiny ktoré vytvorili „životný
štýl“, z ktorého niet úniku… Samotná hra však nerieši tieto problémy, naopak vytvára nové: Založiť teroristickú organizáciu? Dať bombu pod daňový úrad? Rozbíjať telefónne búdky alebo len autá? Mladí Liptáci tak prichádzajú s veľmi silnou a apelatívnou
výpoveďou, v ktorej podávajú presvedčivé a uveriteľné herecké výkony. Po vzhliadnutí hry MADE IN POLAD býva obyčajne na záver frenetický aplauz a my veríme, že aj v stredu 20. septebra 2017 sa tak udeje aj v Brezne.

Druhým, tentokrát výsostne mládežníckym divadlom bude DM Vaša Banda zo Žiliny. Názov vznikol prešmyčkou dvoch ženských mien Baša a Vanda, za ktorými sa skrývajú dve nezničiteľné, hoci krehké vedúce – Baša Juríčková a Vanda Nováková. Tento súbor nie je breznianskemu divákovi neznámy. Minulý rok zožal potlesk aj na našom festivale. Stredoškolskému publiku sa predstavil svojou úpravou Erbenového textu „Kytice“. Aj v tohoročnej inscenácii sa mladé publikum v Brezne a Podbrezovej bude mať na čo pozerať, veď Vaša Banda je známa svojimi tvorivými prepájaniami tanečného s dramatickými a výtvarným riešeniami. Súčasná inscenácia VLAK DO NEBA vznikla na motívy troch poviedok, a priznám sa, že pri prvom pohľade na spojenie poviedok Roalda
Dahla a Jána Lenča som bol v rozpakoch, či to je vôbec možné? Uvidíte, že je a všetko do seba pekne zapadá. Všetky tri poviedky majú jedno spoločné: Ako sa rodí zlo? Skrýva sa v každom z nás? Je to zámer, psychický skrat alebo okolnosti, ktoré nás ovplyvňujú, nie vždy tým pozitívnym smerom? Stojíme si za svojím názorom alebo podliehame oficiálnej

“pravde”? Konáme, alebo sa bojíme konať čestne a správne? A čo je vôbec správne? Bohužiaľ, častokrát na to prídeme , až keď je neskoro a ľutujeme naše rozhodnutia. A preto je dobré na chyby poukázať a neustále si ich pripomínať. Pretože hranice sú krehké… a zlo môže číhať aj na sedadle vedľa vás. DM Vaša Banda sa naozaj podarilo skĺobiť poviedky Genéza a katastrófa, Škvrna a Vlak do neba do jedného celku. Osudy postáv, ktorým osud alebo doba pripravili neľahkú životnú skúšku nepochybujú o tom, že si miestenku do neba zaslúžili. A mladí žilinčania nápadito a s ľahkosťou zahrajú na vaše zmysly pri svojej púti do neba. Pripravte sa, Vlak do neba má odchod už 21. septembra 2017 zo stanice DIVADELNÁ CHALUPKA 2017. Obe predstavenia sme do programu zaroďovali síce spontánne, ale s jasným zámerom
priniesť dve kvalitné, zaujímavé a tvorivé inscenácie, ktoré stojí za to vidieť.

                                                                    Maroš Krajčovič

Veselo i vážne, ale hlavne hravo

VESELO I VÁŽNE, ALE HLAVNE HRAVO
alebo

DETSKÉ DIVADLÁ PATRIA K DIVADELNEJ CHALUPKE

Detské divadelné súbory patria od prvých ročníkov festivalu DIVADELNÁ CHALUPKA k jeho súčasti. Prečo? Je to jednoduché. Detské divadlá prinášajú na dosky, o ktorých sa hovorí, že znamenajú svet nielen detskú čistotu, ale aj kreativitu, humor, ale tiež odvážne témy. A ich inscenácie majú spoločného menovateľa: bezprostrednosť a hravosť. Ani v tomto roku nebudú na „chalupke“ chýbať a budú hneď tri.

     Inšpiratívny festival DIVADELNÁ CHALUPKA už tradične oslovuje aj divákov v okolitých horehronských obciach. Týka sa to najmä detského publika a zo skúseností už vieme, že každoročne na základných školách už čakajú na našu ponuku. Počas trinásteho ročníka do Čierneho Balogu, Polomky a Závadky zavítajú deti z Dramatického krúžku pri ZŠ Š. Senčíka zo Starého Tekova. Ich riaditeľ školy a hlavne režisér Petr Mészaroš s nimi pripravil v tejto sezóne hneď dve inscenácie. Obe budú tak trochu o klamaní, ale aj o tom, ako sa lož môže pekne vypomstiť. Pôvod prvej rozprávky tohto dvojpredstavenia je v ďalekej Kanade, kde si ju rozprávali starí Indiáni a volá sa PES
JEANA LABADIEHO. Príbeh je o tom, že Jeanovi stále niekto kradne kury z kurína. Aby dokázal, že to bol jeho sused André, vymyslí si neskutočného psa, ktorý stráži jeho sliepky. Bude mať vo svojej lži úspech, alebo ho aj teraz sused André oklame…? Deti svojou výbornou
interpretačnou súhrou dokazujú presvedčivo a účelne pracovať so skratkou a humornou nadsádzkou. Podobný princíp má aj druhá časť, ktorá sa vracia zo zámoria domov. Inscenácia známej rozprávky P. Dobšinského DREVENÁ KRAVA je tiež o klamaní a jeho odhalení. Podľa nariadenia musí každý dom v obci poslať na pašu kravu. Istý sedliak, ktorý kravku nemá, dá Kubovi pásť kravu z dreva… Ale nebudeme prezrádzať viac. To sa už dozvedia deti zo základnýchz škôl v spomínaných obciach. Aj ďalšia porcia detského divadla bude formou dvoj predstavenia. Na tohoročnú „chalupku“ sme pozvali dva súbory, ktoré už breznianskym deťom a učiteľom nie sú neznáme.
Prvý z nich je z Banskej Bystrice, zo ZŠ na Ďumbierskej ulici a volá sa HUGO. Ich divadielká sme v Brezne uviedli v minulých rokoch niekoľkokrát. Veď z roka na rok ponúka stále kvalitnejšie inscenácie. Režisérka Zuzana Škařupová vsádza na kvalitnú predlohu a ponúka
predstavenia, ktoré formujú detského diváka a vie ho zasiahnuť. V tomto roku siahla s deťmi po knihe Richarda Bacha „Čajka Jonathan Livingston“. Na motívy tejto náročnej predlohy vytvorili silnú inscenáciu o hľadaní a chránení si svojej osobnej slobody JOLANA A
JONATHAN. Tento silný príbeh je spracovaný minimalistickými prostriedkami, pritom s výraznými a zrozumiteľnými metaforami. Mladá čajka Jonathan Livingston pri svojom neskrotnom lietaní narazí na nepochopenie svojho kŕdľa, ktorý ho nakoniec vyženie do samoty. Spoznáva sa s učiteľom Changom, aby pochopil čo všetko o lietaní a slobode ešte nevie. Z tohto predstavenia si každý odnesie zakódované posolstvo o tom ako byť jedinečný, slobodný a odvážny.

     Druhý detský kolektív v Brezne poznáme už tiež. Prichádza z Vráblí zo ZŠ s MŠ Lúky a
už viacero generácií si pod vedením režiséra a pedagóga Štefana Foltána hovorí MoDRé
TraKy. Pred dvoma rokmi sme mali možnosť v Brezne vidieť inscenáciu INÝ, ktorá podľa
ohlasov detí aj učiteľov veľmi zarezonovala. V tomto roku sme vybrali ďalšiu veľmi silnú inscenáciu s názvom OSTROV. Štefan Foltán patrí už dlhodobo k špičke v oblasti práce s detským divadlom. Znakom jeho tvorby je to, že siaha po veľmi náročných témach, ktoré si vyžadujú veľkú dávku citu, empatie a odvahy vôbec ich otvoriť s deťmi. Hra „Ostrov“ sa v tomto roku stala víťaznou inscenáciou celoštátnej prehliadky „Zlatá priadka“ v Šali. MoDRé TraKy tentokrát spracovali tému násilia, ktoré, ako hovorí režisér „...sa na nás sype z televízie, internetu, počítačových hier. Deti si v inscenácii vytvoria ostrov, aby sa násiliu vzdialili. Aby sa mohli venovať hre. Zistia však, že v každom z nás je trochu toho, s čím musíme vnútorne bojovať. „Niekedy je ťažké zistiť, kde končia hranice hry a začína reálny svet,“ hovorí Foltán. A tak postavy tejto inscenácie (motívom bol román Williama Goldinga „Boh múch“) pomaly zisťujú, že nemôžu uniknúť samé pred sebou. Divák sa v inscenácii dostáva do situácie, kedy si uvedomuje, že sa stáva spoluvinníkom, aj keď sa toho, komu sa ubližuje ani nedotkne. Uvedomí si kto sedí vedľa neho? Pozná ho vôbec. MoDRé TraKy nepoučujú diváka. Nechávajú ho posúdiť činy podľa seba. Iba mu ukazujú čo sa môže stať keď sa prekročí hranica – hranica v nás.
     

     Sme presvedčení, že všetky štyri inscenácie v dvoch predstaveniach sa oplatí vidieť,
lebo budú silnými zážitkami a bude sa o čom možno rozprávať aj v škole po predstaveniach.


                                                                                                       Maroš Krajčovič

Nečakaj kým svet príde za tebou

NEČAKAJ KÝM SVET PRÍDE ZA TEBOU. VSTAŇ A PRÍDI SI UŽIŤ ČLOVEČINU
alebo
UŽ 13. ROČNÍK INŠPIRATÍVNEHO FESTIVALU DIVADELNÁ CHALUPKA V BREZNE

Michal Novák z Divadla Commedia ako dôstojník ČA

Prázdniny sa prehupli do svojej druhej polovice a v tomto čase sa už niekoľko rokov prihovárajú organizátori (Stredoslovenské osvetové stredisko B. Bystrica a DSJCH mesta Brezno) k Vám, milí čitatelia. Informujú nás o tom, aký program pripravili na septembrové dni, kedy sa naše mesto stane na pár dní festivalovým mestom. Inšpiratívny festival s medzinárodnou účasťou DIVADELNÁ CHALUPKA 2017 sa bude v tomto roku konať v dňoch 20. až 22. septembra. Z nášho pohľadu musíme skonštatovať, že program bol v každom ročníku veľmi zaujímavý a o trinástom ročníku, ale aj o predošlých ročníkoch sme sa porozprávali s dramaturgom festivalu a metodikom pre divadlo v SOS Marošom Krajčovičom.

Aj sprievodné podujatia patria k Divadelnej Chalupke
A takto, pivom sa otváral nultý ročník festivalu (zľava: Laco Vagaday a moderátori Tomáš Pohorelec s Jarom Janíčkom)

MY
Mnohí naši čitatelia si už september bez Divadelnej Chlaupky ani nevedia predstaviť. Názov festivalu zľudovel a hovorí sa o ňom ako o „chalupke“. „Chalupka“ sa stala už súčasťou kultúrneho života v Brezne. Aký je Váš pohľad, ako jeho zakladateľa na začiatky festivalu?


MK
Priznám sa, som rád, že festival má už trinásť rokov. Keď sme ho s našou riaditeľkou Máriou Palúchovou a Lacom Vagadayom zakladali, v žalúdkoch nám „poletovali motýliky“. ☺ A po prvom, teda nultom, ročníku sme si povedali, že to stálo za to a chceme v tom pokračovať. Zorganizovaním festivalu sme naplnili svoje sny. Samozrejme, že boli aj ťažšie chvíle, ale to patrí k veci a aj preto som rád, že sa to všetko podarilo a darí sa ďalej. Teší ma aj to, že z roka na rok sa rozrastá aj počet našich podporovateľov, ale najviac, a nielen mňa uspokojuje, že divadelné súbory
sa k nám radi vracajú a dokonca sa nám so svojimi inscenáciami už ponúkajú.


MY
„Chalupka“ má vo svojom podtitule, že je inšpiratívny a aj so zahraničnou účasťou. Čím nás bude tohoročná ponuka inšpirovať?

Nielen výtvarne pôsobivá inscenácha púchovského Divadla Homo Fuge „Sir Halewyn“
Absolventky workshopov s Marošom Krajčovičom sa predstavili študijnou inscenáciou „Strašidlá z planéty Bort“

MK
Myslím si, že toho bude viac. Aj zábavné, ale tradične sme zaradili do programu aj „kusy“, ktoré divákovi otvoria priestor na premýšľanie. Inscenácie budú veľmi rôznorodé a to platí pre všetky vekové kategórie. Napríklad dve detské divadlá (MoDRé TraKy z Vráblí a Hugo z Banskej Bystrice) prinesú veľmi zaujímavo spracované témy o slobode a zodpovednosti jednotlivca. Naproti tomu deti zo Starého Tekova prinesú veselšie hry, ktoré sa budú krútiť o klamstve a jeho krátkych nohách. 🙂 No a novinkou bude aj predstavenie tohoročného zahraničného hosťa. Po prvýkrát predstavíme aj divadelníkov z Poľska. Uvidíme veľmi kreatívnu inscenáciu „Mamina, čo je to za vtáča?“ (Mamusiu, coz to za ptaszek?) v podaní skvelej herečky Igy Jambor-Skupniewicz, zakladateľky a vedúcej osobnosti divadla Teatr Agrafka z Chmelna. A len malá poznámočka: Netreba sa obávať jazykovej bariéry. Text je aj Slovákovi veľmi dobre zrozumiteľný, ale o Ige ešte určite budeme vašich čitateľov informovať, pretože vzniká partnerstvo spomínanej Agrafky a Štúdia mladých pri DSJCH.


MY
V predošlých sezónach sa na festivalových „doskách“ objavovali aj populárne osobnosti
slovenského divadla. Spomenme napríklad Zuzanu Kronerovú, Božidaru Turzonovovú, či Kamilu Magálovú a ďalších. Môžeme sa aj v tomto roku tešiť na známe tváre?

Divadlo Gasparego z L. Mikuláša v synagóge v inscenácii „Papagáje chrobáky nežerú“
Brezňan Matej Struhár zaujal svojou monodrámou „Purgatórium“

MK

Určite áno, i keď mená tohotočných hviezd a hviezdičiek sú na rozdiel od spomínaných divadelných dív na začiatku svojej aj keď už bohatej kariéry. Určite k nim patrí herec Jano Dobrík. On však na na našom festivale nebude účinkovať po prvýkrát. Tohto banskobystrického rodáka ste už mohli vidieť v hrách Mestského divadla v Žiline „Na skle maľované“, či „Jánošík 007“. Poznáte ho však aj z televíznych projektov ako napr.: Prvé oddelenie, Odsúdené, Divoké kone a iných. Chcel by som však oznámiť, že na našom festivale si budeme môcť vychutnať aj umenie Nového divadla z Nitry, ktoré vzniklo nedávno odchodom zo nitrianskeho Starého divadla. Táto partia sa nám predstaví
oceňovaným titulom „Anna Franková“. Ale ako som už spomínal o oboch divadlách ešte
prinesieme samostanté články.


MY
A čo domáce, breznianske divadlo? Predstaví sa na festivale, ako bývalo dobrým zvykom?


MK
No na našich priateľov a spoluorganizátorov nemôžeme nikdy zabudnúť. Zaradili sme ich do programu hneď na úvod festivalu. Určite si vaši čitatelia všimli, že v MsDK práve prebieha rekonštrukcia sály. No a festival dostal tú česť, že nová sála sa bude krstiť práve 20. septembra a „chalupkovci“ pri tom predsa nesmú chýbať. Veď je to ich domovská scéna. A na otvorenie možno príde aj… Ale nepredbiehajme. 🙂


MY
No a máte pre nás aj nejaké novinky?


MK
☺ Áno v tomto ročníku ich bude viacero. Jednou z hlavných noviniek je rozšírenie radov spoluorganizátorov. Otvorili sme priestor mladým. Novým spoluorganizátorom bude kolektív obnoveného, kedysi presláveného M-Klubu pod vedením režiséra Miša Réckeho v úzkej spolupráci s členmi Štúdia mladých pri DSJCH. ☺ Predsa tu nebudeme večene. ☺ Omladzuje sa však aj partia hlavného spoluorganizátora DSJCH. Ďalšie novinky sa budú týkať propagácie. Vaši čitatelia si budú môcť pozrieť bližšie informácie o festivale a jeho programoch, zalistovať si v Galérii z histórie festivalu na našej novej webovej stránke no a samozrejme aj na Facebooku a iných sociálnych sieťach. Takže vás pozývame kliknúť si na naše stránky.

Povedali o nás

Marica Šišková režisérka a pedagogička ZUŠ J. Rosinského v Nitre

     Divadelná Chalupka sa mi vždy spája s otvorenou náručou a priateľskými stretnutiami. Mali sme možnosť viackrát vystúpiť s detským divadlom i s divadlom mladých. Osobitne si vážim ochotu organizátorov priniesť na festival náročnejšiu dramaturgiu i keď to vždy znamená riziko, že inscenácia bude nad sily a divadelnú skúsenosť divákov, hlavne pre organizované školské podujatia. Myslím si, že je to kus poctivej snahy kultivovať mladé publikum a predovšetkým odvaha zo strany organizátorov. Maroš Krajčovič patrí medzi neúnavných osvetárov a progesívnych metodikov, ktorí na jednej strane sú nároční na produkciu, ale na druhej strane dokážu vytvoriť otvorenú, priateľskú atmosféru, vzácny dialóg. Za ZUŠ J. Rosinského, ale hlavne za seba a za svoju skúsenosť som vďačná, že sme mohli byť niekoľkokrát súčasťou festivalu.

Peter Luptovský, režisér a divadelný pedagóg


Divadelná Chalupka... Hmmm... napáda mi asi toto:
- ... festival pre všetkých (malých, veľkých, alternatívnych atď.),
- ...festival, na ktorom sa nerieši kto dostane akú cenu,
- ...možnosť vidieť netradičné predstavenia, ale aj hrať v netradičných priestoroch,
- ...priblíženie divadelných predstavení divákom aj mimo Brezna,
- ... obdiv k organizátorom ako každý rok z mála dokážu veľa,
- ... snaha posunúť festival na medzinárodnú úroveň,
- ... obdiv k organizátorom, ktorí po každom aktuálnom ročníku nachádzajú novú
motiváciu k tomu, aby si povedali: toto všetko je prečo a pre koho ešte robiť.

Mária Fabriková, herečka, organizátorka divadelných podujatí a pedagogička


     Slovné spojenie Divadelná Chalupka vo mne evokuje množstvo emócií, stretnutí s inými divadelníkmi, divákmi, priateľmi, množstvo predstavení, ktoré som vďaka festivalu uvidela.Každé jedno z nich ma nejakým spôsobom ovplyvnilo, zapôsobilo na mňa a je jedno, či to bolo predstavenie určené pre detských divákov, hrané amatérmi, alebo profesionálmi (čo si najviac pamätám a zapôsobilo: INÝ – DDS Modré traky, MATKA – Divadlo bez groša, Psychóza 4:48 – divadlo „Zasesmelendve“, Národný cintorín – SKD Martin a moja osobná topka – O skutkoch a jestvovaniach – Celkom malé divadlo). Vďaka tomu, že sme
niekoľko rokov v Hriňovej spoluoranizovali „výjazdovú Chalupku“ som sa zoznámila s mnohými inými divadelnými ochotníkmi, za čo som veľmi vďačná. S mnohými sme nadviazali aj spoluprácu mimo festivalu, stali sa z nás známi, priatelia. Zároveň to bola kopa práce, stresu. Takže môj nesmierny obdiv patrí všetkým organizátorom. Mám skvelé zážitky aj z účinkovania. Tréma, potom uvoľnenie, súznenie s divákom, ktorý sa naladí na herca a dýcha a prežíva s nim. Okrem krásnej možnosti účinkovať v uchvacujúcom prostredí synagógy som zažila aj plnú sálu detí, ktoré sa bavili na našom predstavení.

BIBO – Albín Štrofek, herec Divadla Kusy cukru z Kremnice.

O festivale DIVADELNÁ CHALUPKA mi prvý raz hovorila kamarátka. Bolo to ešte v tínedžerskom veku. Samozrejme, dlhé roky som si myslel, že sa jedná o akúsi malú, v kúte zašitú chalúpku. Na tento omyl som prišiel až po mojej tridsiatke, keď sme hrali v preplnenej synagóge "O skutkoch a jestvovaniach..." (dvakrát). Často spomínam na v kúte zašitú synagógu, až ma v päte pichne, na skvelé publikum a večne vysmiatého Maroška. (Bibo po prvýkrát účinkoval na „chalupke“ v inscenácii „O skutkoch a jestvovaniach“. Pri druhom predstavení nešťasne spadol z rebríka. Diváci boli užasnutí, ako dobre to mali nacvičené, lebo ten pád vyzeral hrozivo. Bibo, ale dohral predstavenie, aj napriek tomu, že ten pád bol hrozivý a on so zlomenou pätou hrdinsky dohral predstavenie).

Vlado Benko, režisér a herec Divadla Commedia z Popradu.

Môj prvý kontakt s Divadelnou chalupkou bol zvláštny... V Spišskej Sobote sme
uvádzali v apríli 2008 premiéru (dnes už veľmi slávnej) hry KAPUSTNICA a na túto premiéru prijal pozvanie môj veľmi dobrý priateľ Lacko Vagaday. Spoločnosť mu robil jeden pán, ktorého som dovtedy nepoznal a bol to Maroš Krajčovič, z ktorého sa neskôr vykľul osvetár, režisér a divadelník celým telom a dušou. Kapustnica mala obrovský úspech (podávala sa aj po predstavení) a Laco Vagaday to
zhodnotil typickým spôsobom jemu vlastným... „ty k...a Benko, ako to robíš, kde na
to chodíš, odkiaľ berieš tie nápady...? Potom prišla Krajská, Celoslovenská,
Scénická žatva v Martine a pozvanie na Divadelnú chalupku 2008 do Brezna.
Hneď pri príchode nám bolo jasné, že so štátnymi prehliadkami to nemá nič
spoločné. Káva, čaj, koláče, pagáče, víno,pivo, slivovica... objímanie, jednoducho
hneď na úvod srdečná atmosféra. A ochota! Tá bola všade prítomná. Všetky prosby, požiadavky boli promptne vybavené a zariadené. Neexistovalo slovo nedá sa... celý
organizačný štáb pracoval perfektne. Súčasťou prehliadky bola jedna nádherná záležitosť: súbory okrem hlavného programu účinkovali aj v okolitých obciach a tak sa dostalo divadlo aj do obcí, kde bolo a ešte stále je veľkou vzácnosťou. Commedia bola s inscenáciou MALKA na Medzinárodnom divadelnom festivale v Monte Laurier v Kanade a tam sa mi dovolal Maroš Krajčovič, či by som nemohol vystúpiť na Divadelnej chalupke 2009 s monodrámou PASTIER, lebo im vypadol
niektorý súbor... a tak sme pricestovali z Kanady v utorok a v stredu už sme uvádzali PASTIERA na Chalupke! Krásne. O rok neskôr sme dostali pozvanie s hrou Sneh sa smial až padal... príbeh o farebných vlkoch a stratených chlapoch zaujal každého. Nezabudnem na Celoslovenskú prehliadku v Levoči roku 2012, keď Commedia uvádzala hru NEPREBUDENÝ. Sedeli sme v kaviarni s Marošom Krajčovičom a hodnotili...a Maroš mi vraví: „ Vieš Vlado, s Lacom sme si povedali, že tohto roku nepozveme na Chalupku Commediu, dáme priestor iným súborom... ale toto nemôžeme urobiť, aby sme takúto skvelú inscenáciu nezobrali, to by sme boli na hlavu padnutí!“ A tak šla Commedia v septembri 2012 znovu na Chalupku do Brezna. Potom nás navždy opustil Laco Vagaday... človek, ktorý urobil pre neprofesionálne divadlo obrovský kus roboty, venoval mu celý svoj život. Aj preto je nesmierne dobré a chvályhodné, že jeho myšlienka stále žije, že festival pokračuje a píšu sa ďalšie ročníky. Chalupka jednoducho má svoje opodstatnenie a zmysel.
Zlomte väz! Vlado Benko (Len na celkom prvé pozvanie Vlado zabudol. Mali vystúpiť s „Málkou“ na nultom ročníku. Asi štyri hodiny pred predstavením nám na štáb volal, že musí predstavenie odvolať, lebo jeden z protagonistov si pri nakladaní scény zlomil ruku a my sme museli hľadať okamžité riešenie 🙂 ).

Alena Demková, režisérka a herečka Divadla Materinky a Divadlo ŠOK zo Šale


Keď počujem slová Divadelná Chalupka vybaví sa mi, ako naše divadlo Materinky –
divadlo dospelých hrajúcich pre deti, pred 10 rokmi oslovil bajúzatý fešáčisko, že či by sme prišli na festival do Brezna. Festival Divadelná Chalupka. Bolo to v roku 2007 a bol to tuším III. ročník. Vrátili sme sa z Kremnických gagov a o pár dní sme už blúdili v breznianskom Dome kultúry. Vošli sme do pootvorených dverí a z kúdolu dymu nás oslovil jeden rešpekt vzbudzujúci pán : „ Kto ste a čo tu hľadáte ?“ Bol to Lacko Vagaday, na ktorého stále s úctou a pokorou spomíname. Materinky boli vtedy ešte pomerne neznámym súborom. Aj Divadelnej Chalupke môžeme ďakovať za to, že sme sa dostali do povedomia úžasnej rodiny divadelníkov. Bol si tam, Maroško, predstavil si nás a my sme mali pocit, že hneď sme „vaši“. Úžasný organizačný štáb, ktorý v priebehu festivalu takmer nespal. Štáb, ktorý bol s nami počas celého pobytu, plnil naše priania, zabezpečoval vystúpenia a dlho, dlho do noci s nami posedel, podebatoval... Naše predstavenie Klauni a kolotoč sme zahrali pre najmenších divákov v Pohronskej Polhore, Čiernom Balogu a v Brezne. A na “chalupke sme boli aj v rokoch 2008, 2009, 2012, 2013. Nikdy nezabudneme na naše predstavenie “Kyanid o piatej” pre dospelých divákov v roku 2012. To sme však hrali ako Divadlo ŠOK zo Šale. Obe predstavenia v breznianskej synagóge si uchovávam hlboko v srdci. Za všetky
nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme zažili v Brezne a v okolí ďakujeme a radi sa do Brezna vraciame a ako som spomínala, že festival nám pomohol zviditeľniť sa, dostávame už pozvania aj na iné podujatia. A ešte nesmiem zabudnúť na naše vystúpenie, keď sa festival robil aj v Hriňovej. Spoznali sme tu skvelých divadelníkov. Breznianska Divadelná Chalupka má pevné základy a plnú záhradu najkrajších kvetov – divadelníkov s veľkým srdcom a vôňou človečiny. My tú vôňu vnímame a nasávame nielen keď sme s vami, ale aj vtedy, keď čítame o neopakovateľných momentoch a stretnutiach na inšpiratívnych predstaveniach . Zlomte väz a buďte pyšní na Vašu útulnú divadelnú chalúpku, priatelia.

Michal Tomasy, režisér amatérskeho divadla f*ACTOR z Liptovského Petra a profesionálny herec Mestského divadla v Žiline


Divadelná Chalupka je skvelá v tom, že spája amatérov (z kategórie mladých aj dospelých),
profesionálnych hercov a všetkých tých, ktorí majú divadlo (len tak - normálne) radi. Okrem toho, že sa môžu navzájom sledovať a debatovať o svojich výkonoch určite ocenia organizáciu, podmienky, atmosféru a hracie priestory. Nočné predstavenie v syagóge môže byť zažitkom aj pre herca aj pre diváka. V Brezne navyše všetci nájdu to, čo budú potrebovať - divadlo, ľudí, ktorí ním žijú a pivo!

Dušan Kubán, herec Divadla Commedia z Popradu


Čo pre mňa znamená Divadelná Chalupka?... Radosť, obdiv, vďačnosť. Radosť z ľudí (z organizačného štábu), ktorí milujú divadlo. Obdiv k tomu, aké podmienky dokážu účinkujúcim zariadiť a akú atmosféru dokážu vytvoriť. Vďačnosť za vnímavých divákov, na predstaveniach pre školy aj pre verejnosť.