O FESTIVALE

AKO TO VLASTNE BOLO?

Maroš Krajčovič
Ladislav Vagaday

 

Prvé kroky k vytvoreniu inšpiratívneho festivalu začali kráčať k jeho realizácii
začiatkom roka 2004. S myšlienkou divadelného festivalu ochotníkov sa už dávno pred
tým pohrávala riaditeľka Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici Mária
Palúchová. Konkrétne myšlienky s ňou začali prinášať na svet jeho zakladatelia Laco
Vagaday a Maroš Krajčovič.
Hlavným zámerom bolo vytvorenie slobodného priestoru pre divadelných
ochotníkov, mládež, detské divadlá, ale aj výtvarné projekty, koncerty hudobných skupín a
v neposlednom rade mala ponuka osloviť aj divákov v celom horehronskom regióne.
Zámer vytvoriť festival plný vzájomných stretnutí a diskusií o amatérskom umení v zdravej
konfrontácii s profesionálnym divadlom, naplnenom množstvom inšpiratívnych predstavení
a workshopov nakoniec uzrel svetlo sveta.
Pieseň „Kočovní herci“, v podaní jej autora Tomáša Pohoreleca zaznela z
festivalového pódia po prvýkrát v stredu, 21. septembra 2005 a o 19.00 v sále MsDK v
Brezne. Po slávnostých príhovoroch všetkých spoluorganizátorov a primátora mesta
Brezno Jaroslava Demiana sa všetko začalo.
Od tejto stredy sa na breznianských doskách vystriedalo mnoho ochotníckych alebo
amatérskych divadiel, divadiel mladých, detských divadiel, profesionálnych divadiel,
divadiel zo zahraničia, hudobných skupín a sólistov a niekoľko výstav. Viaceré divadlá sa
na festivale predstavili niekoľkokrát.

Ako to bolo naozaj z pohľadu zakladateľov:
Mária Palúchová: Naozaj, keby som ho nebola do toho tlačila (myslí tým Maroša
Krajčoviča), do dnes žiadna chalúpka nebude. Už na konkurze na miesto metodika SOS
som sa ho spýtala, či si vie predstaviť zorganizovať divadelný festival pre ochotníkov,
napríklad v Brezne. Povedal, že si to vie predstaviť. Potom, keď už nastúpil na Osvetu
som sa ho vypytovala až dovtedy, kým neprišiel s „geniálnou myšlienkou“ a nepovedal:
„Mám výborný nápad, čo keby sme zorganizovali v Brezne festival pre divadelných
ochotníkov...“. Konečne sa po dvoch rokoch rozhýbal.
Laco Vagaday: Naozaj, po treťom pive na celoštátnej prehliadke v Spišskej Novej Vsi som
Marošovi povedal: „Počúvaj, dramaturg! Nezorganizujeme v Brezne divadelný festival?
Taký náš. Žiadne „žatvy“. Pekne bez porotcov. Len tak. Nech sa súbory stretnú na pôde,
kde nemusia súťažiť, kde sa porozprávajú a bude im dobre. Nech zostanú pár dní celé
súbory, nie ako z tých oficiálnych prehliadok, odkiaľ každý po odohratí a seminári uteká
domov. A hlavne vynikajúce predstavenia. A čo povieš, bude s tým súhlasiť tvoja
riaditeľka? Dáme si ešte jedno?
Maroš Krajčovič: Naozaj som povedal na konkurze na miesto metodika pre divadlo v
SOS, že si viem predstaviť zorganizovať ochotnícky festival, povedzme v Brezne. „Práve
som Ti to chcel navrhnúť, že by som sa niečo také pokúsil zorganizovať“, zdôraznil som a
keď ma riaditeľka na Osvetu prijala, občas mi táto konkurzná epizóda zavŕtale v hlave.
Taký malý červíček. Po necelom roku som  na celoštátnej prehliadke v  Spišskej Novej Vsi
povedal Lacovi: „Dáme si ešte jedno, ale teraz beriem ja“. No a potom sme zabudli aj na
predstavenia a rozoberali sme všeličo ako vytvoríme festival podľa našich predstáv a pivá
sme prestali rátať. 🙂

A bola ruka v rukáve. Predstavy sa začali napĺňať. Hlavne to malo byť také
slobodné stretnutie divadelníkov, hudobníkov, výtvarníkov, čo netvoria len preto, aby
vyhrávali všakovaké súťaže, ale dávali do svojej tvorby svoj um, nápady, srdce.
Vymýšľali sme názov. Kládli sme si otázku: „Kde sa radi ľudia stretnú s priateľmi?“ no a
vyšlo nám, že v nejakej „rozprávkovej“ chalúpke a bolo to. Veď v Brezne je všetko
pomenovávané podľa Jána Chalupku. 🙂 No a z toho vznikla aj myšlienka na maskota
festivalu. Chceli sme sa odlíšiť od tých súťažných festivalov a nakoniec aj samotný
Chalupka bol vo svojej dobe „čiernou ovcou“ 🙂
To ostatné už ani nie je veľmi zaujímavé, lebo to bola normálna dramaturgická
práca, organizačné zabezpečovanie priestorov, ubytovaní, stravovania apod, nespočenté
hodiny a hodiny dohadovania sa, zháňania podpory, hľadanie sponzorov a v neposlednom
rade množstvá rozhovorov a riešenia nápadov, nuž a nespočítateľné počty vyfajčených
cigariet a ...