O FESTIVALE

AKO TO VLASTNE BOLO?

Maroš Krajčovič
Ladislav Vagaday

Prvé kroky k vytvoreniu inšpiratívneho festivalu začali kráčať k jeho realizácii začiatkom roka 2004. S myšlienkou divadelného festivalu ochotníkov sa už dávno pred tým pohrávala riaditeľka Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici Mária Palúchová. Konkrétne myšlienky s ňou začali prinášať na svet jeho zakladatelia Laco Vagaday a Maroš Krajčovič.

Hlavným zámerom bolo vytvorenie slobodného priestoru pre divadelných ochotníkov, mládež, detské divadlá, ale aj výtvarné projekty, koncerty hudobných skupín a v neposlednom rade mala ponuka osloviť aj divákov v celom horehronskom regióne. Zámer vytvoriť festival plný vzájomných stretnutí a diskusií o amatérskom umení v zdravej konfrontácii s profesionálnym divadlom, naplnenom množstvom inšpiratívnych predstavení a workshopov nakoniec uzrel svetlo sveta.

Pieseň Kočovní herci, v podaní jej autora Tomáša Pohorelca zaznela z festivalového pódia po prvýkrát v stredu, 21. septembra 2005 o 19.00 v sále MsDK v Brezne. Po slávnostných príhovoroch všetkých spoluorganizátorov a primátora mesta Brezno Jaroslava Demiana sa všetko začalo. Od tejto stredy sa na breznianských doskách vystriedalo mnoho ochotníckych alebo amatérskych divadiel, divadiel mladých, detských divadiel, profesionálnych divadiel, divadiel zo zahraničia, hudobných skupín, sólistov a niekoľko výstav. Viaceré divadlá sa na festivale predstavili niekoľkokrát.

Ako to bolo naozaj z pohľadu zakladateľov?

  • Mária Palúchová
    Naozaj, keby som ho nebola do toho tlačila (myslí tým Maroša Krajčoviča), dodnes žiadna Chalupka nebude. Už na konkurze na miesto metodika SOS som sa ho spýtala, či si vie predstaviť zorganizovať divadelný festival pre ochotníkov, napríklad v Brezne. Povedal, že si to vie predstaviť. Potom, keď už nastúpil na Osvetu som sa ho vypytovala až dovtedy, kým neprišiel s „geniálnou myšlienkou“ a nepovedal: Mám výborný nápad, čo keby sme zorganizovali v Brezne festival pre divadelných ochotníkov… Konečne sa po dvoch rokoch rozhýbal.
  • Laco Vagaday
    Naozaj, po treťom pive na celoštátnej prehliadke v Spišskej Novej Vsi som Marošovi povedal: Počúvaj, dramaturg! Nezorganizujeme v Brezne divadelný festival? Taký náš. Žiadne „žatvy“. Pekne bez porotcov. Len tak. Nech sa súbory stretnú na pôde, kde nemusia súťažiť, kde sa porozprávajú a bude im dobre. Nech zostanú pár dní celé súbory, nie ako z tých oficiálnych prehliadok, odkiaľ každý po odohratí a seminári uteká domov. A hlavne vynikajúce predstavenia. A čo povieš, bude s tým súhlasiť tvoja riaditeľka? Dáme si ešte jedno?
  • Maroš Krajčovič
    Naozaj som povedal na konkurze na miesto metodika pre divadlo v SOS, že si viem predstaviť zorganizovať ochotnícky festival, povedzme v Brezne. Práve som Ti to chcel navrhnúť, že by som sa niečo také pokúsil zorganizovať, zdôraznil som a keď ma riaditeľka na Osvetu prijala, občas mi táto konkurzná epizóda zavŕtala v hlave. Taký malý červíček. Po necelom roku som  na celoštátnej prehliadke v  Spišskej Novej Vsi povedal Lacovi: Dáme si ešte jedno, ale teraz beriem ja. No a potom sme zabudli aj na predstavenia a rozoberali sme všeličo ako vytvoríme festival podľa našich predstáv a pivá sme prestali rátať. 🙂

A BOLA RUKA V RUKÁVE

Predstavy sa začali napĺňať. Hlavne to malo byť také slobodné stretnutie divadelníkov, hudobníkov, výtvarníkov, čo netvoria len preto, aby vyhrávali všakovaké súťaže, ale dávali do svojej tvorby svoj um, nápady, srdce. Vymýšľali sme názov. Kládli sme si otázku, kde sa radi ľudia stretnú s priateľmi, no a vyšlo nám, že v nejakej „rozprávkovej“ chalúpke a bolo to. Veď v Brezne je všetko pomenované podľa Jána Chalupku. 🙂 No a z toho vznikla aj myšlienka na maskota festivalu. Chceli sme sa odlíšiť od tých súťažných festivalov a nakoniec aj samotný Chalupka bol vo svojej dobe „čiernou ovcou“ 🙂

To ostatné už ani nie je veľmi zaujímavé, lebo to bola normálna dramaturgická práca, organizačné zabezpečovanie priestorov, ubytovaní, stravovania apod, nespočetné hodiny a hodiny dohadovania sa, zháňania podpory, hľadanie sponzorov a v neposlednom rade množstvá rozhovorov a riešenia nápadov, nuž a nespočítateľné počty vyfajčených cigariet a …