Povedali o nás

Marica Šišková režisérka a pedagogička ZUŠ J. Rosinského v Nitre

     Divadelná Chalupka sa mi vždy spája s otvorenou náručou a priateľskými stretnutiami. Mali sme možnosť viackrát vystúpiť s detským divadlom i s divadlom mladých. Osobitne si vážim ochotu organizátorov priniesť na festival náročnejšiu dramaturgiu i keď to vždy znamená riziko, že inscenácia bude nad sily a divadelnú skúsenosť divákov, hlavne pre organizované školské podujatia. Myslím si, že je to kus poctivej snahy kultivovať mladé publikum a predovšetkým odvaha zo strany organizátorov. Maroš Krajčovič patrí medzi neúnavných osvetárov a progesívnych metodikov, ktorí na jednej strane sú nároční na produkciu, ale na druhej strane dokážu vytvoriť otvorenú, priateľskú atmosféru, vzácny dialóg. Za ZUŠ J. Rosinského, ale hlavne za seba a za svoju skúsenosť som vďačná, že sme mohli byť niekoľkokrát súčasťou festivalu.

Peter Luptovský, režisér a divadelný pedagóg


Divadelná Chalupka... Hmmm... napáda mi asi toto:
- ... festival pre všetkých (malých, veľkých, alternatívnych atď.),
- ...festival, na ktorom sa nerieši kto dostane akú cenu,
- ...možnosť vidieť netradičné predstavenia, ale aj hrať v netradičných priestoroch,
- ...priblíženie divadelných predstavení divákom aj mimo Brezna,
- ... obdiv k organizátorom ako každý rok z mála dokážu veľa,
- ... snaha posunúť festival na medzinárodnú úroveň,
- ... obdiv k organizátorom, ktorí po každom aktuálnom ročníku nachádzajú novú
motiváciu k tomu, aby si povedali: toto všetko je prečo a pre koho ešte robiť.

Mária Fabriková, herečka, organizátorka divadelných podujatí a pedagogička


     Slovné spojenie Divadelná Chalupka vo mne evokuje množstvo emócií, stretnutí s inými divadelníkmi, divákmi, priateľmi, množstvo predstavení, ktoré som vďaka festivalu uvidela.Každé jedno z nich ma nejakým spôsobom ovplyvnilo, zapôsobilo na mňa a je jedno, či to bolo predstavenie určené pre detských divákov, hrané amatérmi, alebo profesionálmi (čo si najviac pamätám a zapôsobilo: INÝ – DDS Modré traky, MATKA – Divadlo bez groša, Psychóza 4:48 – divadlo „Zasesmelendve“, Národný cintorín – SKD Martin a moja osobná topka – O skutkoch a jestvovaniach – Celkom malé divadlo). Vďaka tomu, že sme
niekoľko rokov v Hriňovej spoluoranizovali „výjazdovú Chalupku“ som sa zoznámila s mnohými inými divadelnými ochotníkmi, za čo som veľmi vďačná. S mnohými sme nadviazali aj spoluprácu mimo festivalu, stali sa z nás známi, priatelia. Zároveň to bola kopa práce, stresu. Takže môj nesmierny obdiv patrí všetkým organizátorom. Mám skvelé zážitky aj z účinkovania. Tréma, potom uvoľnenie, súznenie s divákom, ktorý sa naladí na herca a dýcha a prežíva s nim. Okrem krásnej možnosti účinkovať v uchvacujúcom prostredí synagógy som zažila aj plnú sálu detí, ktoré sa bavili na našom predstavení.

BIBO – Albín Štrofek, herec Divadla Kusy cukru z Kremnice.

O festivale DIVADELNÁ CHALUPKA mi prvý raz hovorila kamarátka. Bolo to ešte v tínedžerskom veku. Samozrejme, dlhé roky som si myslel, že sa jedná o akúsi malú, v kúte zašitú chalúpku. Na tento omyl som prišiel až po mojej tridsiatke, keď sme hrali v preplnenej synagóge "O skutkoch a jestvovaniach..." (dvakrát). Často spomínam na v kúte zašitú synagógu, až ma v päte pichne, na skvelé publikum a večne vysmiatého Maroška. (Bibo po prvýkrát účinkoval na „chalupke“ v inscenácii „O skutkoch a jestvovaniach“. Pri druhom predstavení nešťasne spadol z rebríka. Diváci boli užasnutí, ako dobre to mali nacvičené, lebo ten pád vyzeral hrozivo. Bibo, ale dohral predstavenie, aj napriek tomu, že ten pád bol hrozivý a on so zlomenou pätou hrdinsky dohral predstavenie).

Vlado Benko, režisér a herec Divadla Commedia z Popradu.

Môj prvý kontakt s Divadelnou chalupkou bol zvláštny... V Spišskej Sobote sme
uvádzali v apríli 2008 premiéru (dnes už veľmi slávnej) hry KAPUSTNICA a na túto premiéru prijal pozvanie môj veľmi dobrý priateľ Lacko Vagaday. Spoločnosť mu robil jeden pán, ktorého som dovtedy nepoznal a bol to Maroš Krajčovič, z ktorého sa neskôr vykľul osvetár, režisér a divadelník celým telom a dušou. Kapustnica mala obrovský úspech (podávala sa aj po predstavení) a Laco Vagaday to
zhodnotil typickým spôsobom jemu vlastným... „ty k...a Benko, ako to robíš, kde na
to chodíš, odkiaľ berieš tie nápady...? Potom prišla Krajská, Celoslovenská,
Scénická žatva v Martine a pozvanie na Divadelnú chalupku 2008 do Brezna.
Hneď pri príchode nám bolo jasné, že so štátnymi prehliadkami to nemá nič
spoločné. Káva, čaj, koláče, pagáče, víno,pivo, slivovica... objímanie, jednoducho
hneď na úvod srdečná atmosféra. A ochota! Tá bola všade prítomná. Všetky prosby, požiadavky boli promptne vybavené a zariadené. Neexistovalo slovo nedá sa... celý
organizačný štáb pracoval perfektne. Súčasťou prehliadky bola jedna nádherná záležitosť: súbory okrem hlavného programu účinkovali aj v okolitých obciach a tak sa dostalo divadlo aj do obcí, kde bolo a ešte stále je veľkou vzácnosťou. Commedia bola s inscenáciou MALKA na Medzinárodnom divadelnom festivale v Monte Laurier v Kanade a tam sa mi dovolal Maroš Krajčovič, či by som nemohol vystúpiť na Divadelnej chalupke 2009 s monodrámou PASTIER, lebo im vypadol
niektorý súbor... a tak sme pricestovali z Kanady v utorok a v stredu už sme uvádzali PASTIERA na Chalupke! Krásne. O rok neskôr sme dostali pozvanie s hrou Sneh sa smial až padal... príbeh o farebných vlkoch a stratených chlapoch zaujal každého. Nezabudnem na Celoslovenskú prehliadku v Levoči roku 2012, keď Commedia uvádzala hru NEPREBUDENÝ. Sedeli sme v kaviarni s Marošom Krajčovičom a hodnotili...a Maroš mi vraví: „ Vieš Vlado, s Lacom sme si povedali, že tohto roku nepozveme na Chalupku Commediu, dáme priestor iným súborom... ale toto nemôžeme urobiť, aby sme takúto skvelú inscenáciu nezobrali, to by sme boli na hlavu padnutí!“ A tak šla Commedia v septembri 2012 znovu na Chalupku do Brezna. Potom nás navždy opustil Laco Vagaday... človek, ktorý urobil pre neprofesionálne divadlo obrovský kus roboty, venoval mu celý svoj život. Aj preto je nesmierne dobré a chvályhodné, že jeho myšlienka stále žije, že festival pokračuje a píšu sa ďalšie ročníky. Chalupka jednoducho má svoje opodstatnenie a zmysel.
Zlomte väz! Vlado Benko (Len na celkom prvé pozvanie Vlado zabudol. Mali vystúpiť s „Málkou“ na nultom ročníku. Asi štyri hodiny pred predstavením nám na štáb volal, že musí predstavenie odvolať, lebo jeden z protagonistov si pri nakladaní scény zlomil ruku a my sme museli hľadať okamžité riešenie 🙂 ).

Alena Demková, režisérka a herečka Divadla Materinky a Divadlo ŠOK zo Šale


Keď počujem slová Divadelná Chalupka vybaví sa mi, ako naše divadlo Materinky –
divadlo dospelých hrajúcich pre deti, pred 10 rokmi oslovil bajúzatý fešáčisko, že či by sme prišli na festival do Brezna. Festival Divadelná Chalupka. Bolo to v roku 2007 a bol to tuším III. ročník. Vrátili sme sa z Kremnických gagov a o pár dní sme už blúdili v breznianskom Dome kultúry. Vošli sme do pootvorených dverí a z kúdolu dymu nás oslovil jeden rešpekt vzbudzujúci pán : „ Kto ste a čo tu hľadáte ?“ Bol to Lacko Vagaday, na ktorého stále s úctou a pokorou spomíname. Materinky boli vtedy ešte pomerne neznámym súborom. Aj Divadelnej Chalupke môžeme ďakovať za to, že sme sa dostali do povedomia úžasnej rodiny divadelníkov. Bol si tam, Maroško, predstavil si nás a my sme mali pocit, že hneď sme „vaši“. Úžasný organizačný štáb, ktorý v priebehu festivalu takmer nespal. Štáb, ktorý bol s nami počas celého pobytu, plnil naše priania, zabezpečoval vystúpenia a dlho, dlho do noci s nami posedel, podebatoval... Naše predstavenie Klauni a kolotoč sme zahrali pre najmenších divákov v Pohronskej Polhore, Čiernom Balogu a v Brezne. A na “chalupke sme boli aj v rokoch 2008, 2009, 2012, 2013. Nikdy nezabudneme na naše predstavenie “Kyanid o piatej” pre dospelých divákov v roku 2012. To sme však hrali ako Divadlo ŠOK zo Šale. Obe predstavenia v breznianskej synagóge si uchovávam hlboko v srdci. Za všetky
nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme zažili v Brezne a v okolí ďakujeme a radi sa do Brezna vraciame a ako som spomínala, že festival nám pomohol zviditeľniť sa, dostávame už pozvania aj na iné podujatia. A ešte nesmiem zabudnúť na naše vystúpenie, keď sa festival robil aj v Hriňovej. Spoznali sme tu skvelých divadelníkov. Breznianska Divadelná Chalupka má pevné základy a plnú záhradu najkrajších kvetov – divadelníkov s veľkým srdcom a vôňou človečiny. My tú vôňu vnímame a nasávame nielen keď sme s vami, ale aj vtedy, keď čítame o neopakovateľných momentoch a stretnutiach na inšpiratívnych predstaveniach . Zlomte väz a buďte pyšní na Vašu útulnú divadelnú chalúpku, priatelia.

Michal Tomasy, režisér amatérskeho divadla f*ACTOR z Liptovského Petra a profesionálny herec Mestského divadla v Žiline


Divadelná Chalupka je skvelá v tom, že spája amatérov (z kategórie mladých aj dospelých),
profesionálnych hercov a všetkých tých, ktorí majú divadlo (len tak - normálne) radi. Okrem toho, že sa môžu navzájom sledovať a debatovať o svojich výkonoch určite ocenia organizáciu, podmienky, atmosféru a hracie priestory. Nočné predstavenie v syagóge môže byť zažitkom aj pre herca aj pre diváka. V Brezne navyše všetci nájdu to, čo budú potrebovať - divadlo, ľudí, ktorí ním žijú a pivo!

Dušan Kubán, herec Divadla Commedia z Popradu


Čo pre mňa znamená Divadelná Chalupka?... Radosť, obdiv, vďačnosť. Radosť z ľudí (z organizačného štábu), ktorí milujú divadlo. Obdiv k tomu, aké podmienky dokážu účinkujúcim zariadiť a akú atmosféru dokážu vytvoriť. Vďačnosť za vnímavých divákov, na predstaveniach pre školy aj pre verejnosť.