Veselo i vážne, ale hlavne hravo

VESELO I VÁŽNE, ALE HLAVNE HRAVO
alebo

DETSKÉ DIVADLÁ PATRIA K DIVADELNEJ CHALUPKE

Detské divadelné súbory patria od prvých ročníkov festivalu DIVADELNÁ CHALUPKA k jeho súčasti. Prečo? Je to jednoduché. Detské divadlá prinášajú na dosky, o ktorých sa hovorí, že znamenajú svet nielen detskú čistotu, ale aj kreativitu, humor, ale tiež odvážne témy. A ich inscenácie majú spoločného menovateľa: bezprostrednosť a hravosť. Ani v tomto roku nebudú na „chalupke“ chýbať a budú hneď tri.

     Inšpiratívny festival DIVADELNÁ CHALUPKA už tradične oslovuje aj divákov v okolitých horehronských obciach. Týka sa to najmä detského publika a zo skúseností už vieme, že každoročne na základných školách už čakajú na našu ponuku. Počas trinásteho ročníka do Čierneho Balogu, Polomky a Závadky zavítajú deti z Dramatického krúžku pri ZŠ Š. Senčíka zo Starého Tekova. Ich riaditeľ školy a hlavne režisér Petr Mészaroš s nimi pripravil v tejto sezóne hneď dve inscenácie. Obe budú tak trochu o klamaní, ale aj o tom, ako sa lož môže pekne vypomstiť. Pôvod prvej rozprávky tohto dvojpredstavenia je v ďalekej Kanade, kde si ju rozprávali starí Indiáni a volá sa PES
JEANA LABADIEHO. Príbeh je o tom, že Jeanovi stále niekto kradne kury z kurína. Aby dokázal, že to bol jeho sused André, vymyslí si neskutočného psa, ktorý stráži jeho sliepky. Bude mať vo svojej lži úspech, alebo ho aj teraz sused André oklame…? Deti svojou výbornou
interpretačnou súhrou dokazujú presvedčivo a účelne pracovať so skratkou a humornou nadsádzkou. Podobný princíp má aj druhá časť, ktorá sa vracia zo zámoria domov. Inscenácia známej rozprávky P. Dobšinského DREVENÁ KRAVA je tiež o klamaní a jeho odhalení. Podľa nariadenia musí každý dom v obci poslať na pašu kravu. Istý sedliak, ktorý kravku nemá, dá Kubovi pásť kravu z dreva… Ale nebudeme prezrádzať viac. To sa už dozvedia deti zo základnýchz škôl v spomínaných obciach. Aj ďalšia porcia detského divadla bude formou dvoj predstavenia. Na tohoročnú „chalupku“ sme pozvali dva súbory, ktoré už breznianskym deťom a učiteľom nie sú neznáme.
Prvý z nich je z Banskej Bystrice, zo ZŠ na Ďumbierskej ulici a volá sa HUGO. Ich divadielká sme v Brezne uviedli v minulých rokoch niekoľkokrát. Veď z roka na rok ponúka stále kvalitnejšie inscenácie. Režisérka Zuzana Škařupová vsádza na kvalitnú predlohu a ponúka
predstavenia, ktoré formujú detského diváka a vie ho zasiahnuť. V tomto roku siahla s deťmi po knihe Richarda Bacha „Čajka Jonathan Livingston“. Na motívy tejto náročnej predlohy vytvorili silnú inscenáciu o hľadaní a chránení si svojej osobnej slobody JOLANA A
JONATHAN. Tento silný príbeh je spracovaný minimalistickými prostriedkami, pritom s výraznými a zrozumiteľnými metaforami. Mladá čajka Jonathan Livingston pri svojom neskrotnom lietaní narazí na nepochopenie svojho kŕdľa, ktorý ho nakoniec vyženie do samoty. Spoznáva sa s učiteľom Changom, aby pochopil čo všetko o lietaní a slobode ešte nevie. Z tohto predstavenia si každý odnesie zakódované posolstvo o tom ako byť jedinečný, slobodný a odvážny.

     Druhý detský kolektív v Brezne poznáme už tiež. Prichádza z Vráblí zo ZŠ s MŠ Lúky a
už viacero generácií si pod vedením režiséra a pedagóga Štefana Foltána hovorí MoDRé
TraKy. Pred dvoma rokmi sme mali možnosť v Brezne vidieť inscenáciu INÝ, ktorá podľa
ohlasov detí aj učiteľov veľmi zarezonovala. V tomto roku sme vybrali ďalšiu veľmi silnú inscenáciu s názvom OSTROV. Štefan Foltán patrí už dlhodobo k špičke v oblasti práce s detským divadlom. Znakom jeho tvorby je to, že siaha po veľmi náročných témach, ktoré si vyžadujú veľkú dávku citu, empatie a odvahy vôbec ich otvoriť s deťmi. Hra „Ostrov“ sa v tomto roku stala víťaznou inscenáciou celoštátnej prehliadky „Zlatá priadka“ v Šali. MoDRé TraKy tentokrát spracovali tému násilia, ktoré, ako hovorí režisér „...sa na nás sype z televízie, internetu, počítačových hier. Deti si v inscenácii vytvoria ostrov, aby sa násiliu vzdialili. Aby sa mohli venovať hre. Zistia však, že v každom z nás je trochu toho, s čím musíme vnútorne bojovať. „Niekedy je ťažké zistiť, kde končia hranice hry a začína reálny svet,“ hovorí Foltán. A tak postavy tejto inscenácie (motívom bol román Williama Goldinga „Boh múch“) pomaly zisťujú, že nemôžu uniknúť samé pred sebou. Divák sa v inscenácii dostáva do situácie, kedy si uvedomuje, že sa stáva spoluvinníkom, aj keď sa toho, komu sa ubližuje ani nedotkne. Uvedomí si kto sedí vedľa neho? Pozná ho vôbec. MoDRé TraKy nepoučujú diváka. Nechávajú ho posúdiť činy podľa seba. Iba mu ukazujú čo sa môže stať keď sa prekročí hranica – hranica v nás.
     

     Sme presvedčení, že všetky štyri inscenácie v dvoch predstaveniach sa oplatí vidieť,
lebo budú silnými zážitkami a bude sa o čom možno rozprávať aj v škole po predstaveniach.


                                                                                                       Maroš Krajčovič