VIDÍME TO TAKTO!

alebo AJ V NOVOM STOROČÍ MAJÚ MLADÍ SILNÉ TÉMY

Názory skúsenejších generácií sa veľmi láskavo nepozerajú na mladú generáciu. Obyčajne sa na ich adresu vyjadrujeme s dešpektom. Veď tie decká pozerajú len do mobilov, všetko im je jedno a nechcú komunikovať. V našich životoch sa veľa zmenilo. Dvadsiate prvé storočie prinieslo do našej reality nebývalý rozvoj informačných technológií. Malo by nám to pomáhať komunikovať medzi sebou. Máme však pocit, že sa paradoxne od seba vzďaľujeme. Svet sociálnych sietí nás pohltil a prináša množstvá rizík a nebezpečenstiev… Je to s mladou generáciou naozaj tak? Na Divadelnej Chalupke však uvidíme, že mladí majú svoje postoje, názory a komunikáciu. Dôkazom toho budú inscenácie mladých divadelníkov. Veď mladé divadlo vždy prinášalo svojské pohľady na svet.

SLOVENSKÁ PREMIÉRA POĽSKÉHO AUTORA NA DIVADELNEJ CHALUPKE 

Poľský dramatik Szymon Jachimek bude hosťom festivalu, na ktorom bude uvedená v zahraničí jeho prvá hra.

Výnimočnou udalosťou na tohoročnej „chalupke“ budú predstavenia domáceho Štúdia mladých DSJCH v spoločnom projekte s LDO ZUŠ v Brezne. Inscenácia JEREMY VYRÁSTOL Z LOL v réžii Mateja Struhára bude slovenskou premiérou hry poľského dramatika Szymona Jachimeka, ktorý bude našim festivalovým hosťom. S touto hrou vyhral Jachimek v roku 2016 celo Poľskú súťaž divadelných hier pre mládež. Vďaka dramaturgovi Marošovi Krajčovičovi bude JERREMY VYRÁSTOL Z LOL prvé uvedenie jeho hier aj v zahraničí. Autor veľmi dobre vystihol charakter dnešnej mládeže a preto bude táto inscenácia veľmi zaujímavá. Príbeh Jeremyho, ktorý so svojimi kamarátmi tvoria tím

svetovo známej internetovej online hry League of Legends. Okrem súbojov v samotnej hre bojuje aj so svojimi rodičmi, ktorí mu, ako všetci rodičia obmedzujú čas za počítačom. To nie je vlastne nič zaujímavé. Dramatické konflikty začínajú až vtedy, keď Jeremy zistí, že jeden z jeho kamarátov je vážne chorý a jeho súboje v živote začnú byť vážnejšie, ako tie v pozícii virtuálneho bojovníka. Viac o príbehu prezrádzať nebudeme. Naznačíme však to, že Jeremy bude musieť opustiť svoju komfortnú zónu komunikácie cez sociálne siete, pretože maturantka Soňa, ktorú bude potrebovať k svojmu zámeru odmieta komunikovať cez počítač. Mladí brezniansky divadelníci označili na začiatku skúšok túto hru slovíčkom „mega“. Môžeme sa teda tešiť. 

Divadlo Šesť Pé z Partizánskeho v akcii

 AKO ZO SÚČASNOSTI

 

Ďalší divadelný kus prinesie Divadlo mladých ŠESŤ PÉ z Partizánskeho. Pamätníci nášho festivalu určite vedia, že tento súbor už v Brezne účinkoval s vtipnou „Horu na ocina a maminu“. Samozrejme, že tento rok prichádza na „chalupku“ nová generácia mladých divadelníkov z mesta obuvi. Veď súbor vznikol v roku 2001 ako „mládežnícke oddelenie“ známeho Divadelného združenia. Členovia súboru obľubujú tvorbu kultového amerického autora J. D. Selingera. Nesiahli však po kultovej predlohe „Kto chytá v žite“, ale predlohu pre svoju tohoročnú inscenáciu si vybrali jeho menej známu prózu Franny a Zooey. Režisér Ondrej Böhm stavil na príbeh o osamelosti nadpriemerne inteligentých ľudí v spoločnosti podliehajúcej konzumu, zábave a neschopnosti komunikácie.  Inscenácia ZA POKUS TO STOJÍ, napriek „dlhovekosti“ predlohy je však až nadmieru súčasná a mladé publikum bude mať o čom premýšľať aj po predstavení. 

Hlavné postavy Franny a Zooey potria do fiktívnej rodiny Glassovcov, sofistikkovanej a duchaplnej americkej rodiny, ktorá je prítomná vo väčšine Salingerových diel. A len pre zaujímavosť. Na našom festivale v prvých ročníkoch pôsobila aj divadelná dramaturgička Sonica Smolková, ktorá sa s divadlom zoznamovala práve v divadle ŠESŤ PÉ.

 

ŠKOLA JE MIESTO… 

            Škola je miesto, kde sa naučíme správaniu, sebadisciplíne, získame vedomosti a priateľov. Samozrejme, nikdy nevyrušujeme, nepodvádzame a na slovo presne dodržiavame vnútorný poriadok školy. Ale kde sa v súvislosti so školou vzali slová ako šikana, rasizmus či pomsta? Nebuďme naivní. Divadlo Tribunalis zo ZUŠ v Liptovskom Mikuláši sa zameralo vo svojej inscenácii ŠTEFÁNKA na príbeh jednej školy, jednej triedy, jedného kolektívu tak, ako je to naozaj a bez pozlátka. Trio dospelákov v súbore, ktorého názov tribunalis pochádza latinského slova “schody” chcú, aby ich zverenci stúpali k… Režisér Jano Kuráň a dramaturgičky Žofia Králová a Eva Mária Gurská využili veľký potenciál mladých, začínajúcich hercov. Prirodzenosť, cit pre detail a dramatickú situáciu sa nesie celým predstavením, ktoré je koncipované ako jedna obyčajná vyučovacia hodina, keď nepríde učiteľ. Čo všetko sa odohrá za štyridsaťpäť minúť nie je určite len to čo si predstavujeme pod pojmom “škola”. “Túžba umením odovzdávať ďalej názory ich generácie a tvoriť ten nehynúci pojem divadlo, to je najväčšia devíza našich deciek,” hovorí Jano Kuráň. A mladým liptákom sa to darí, až behá mráz po chrbte.

 

Mladí Liptáci stúpajú schodík po schodíku k úspechu
Čo sa deje v školách, keď je učiteľ chorý a nemá náhradu? Z inscenácie Štefánka

MÁME SLOVÁ, ALE O NIEČOM HOVORIŤ NECHCEME 

            Katarína Sačková je študentka herectva Akadémie umení v Banskej Bystrici. V rámci štúdia vzniká veľa zaujímavých projektov a medzi také patrí aj monodráma z pera Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej (autorka hry Zabudla som, ktoré má v repertoári DSJCH) SLOvá BODAjú. Už z graficky upraveného názvu hry je zrejmé, že pôjde o tému slobody. A tá, podobne ako teplá voda, nie je samozrejmosťou. 

Katka Sačková a jej slová o slobode

Už J. J. Russeau veľmi dávno povedal, že “Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách”. Protagonistka sa v príbehu ocitá vo výsluchovej miestnosti a je vypočúvaná akýmsi vyšetrovateľom. A čo všetko sa divák dozvie, necháme na samotnú herečku. Hoci téma vyzerá ťažko, Katka Sačková sa spolu so svojim tvorivým tímom díva na všetko aj s nadhľadom a interaktívne. Ručíme však za to, že mladé publikum pôjde z predstavenia obohatené a bude môcť uvažovať o všetkom čo ľudská spoločnosť rieši už stáročia – slobodu si treba zaslúžiť a chrániť.

Ponuka pre mladé publikum bude teda bohatá a veríme, že jej publikum bude rozumieť. Veď všetky témy sú urečené najmä generácii súčasného storočia. Sú to výzvy, s ktorými sa budú musieť už o pár rokov popasovať, keď preberú svoju štafetu. 

 

                                                                                                                                                                                                                   (mrk)