Prvé kroky k vytvoreniu inšpiratívneho festivalu začali kráčať k jeho realizácii začiatkom roka 2004. S myšlienkou divadelného festivalu ochotníkov sa už dávno pred tým pohrávala riaditeľka Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici (SOS BB) Mária Palúchová. Konkrétne myšlienky s ňou začali prinášať na svet jeho zakladatelia Laco Vagaday, predseda Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno (DSJCH) a Maroš Krajčovič, metodik pre divadlo v SOS Banská Bystrica.
Hlavným zámerom bolo vytvorenie slobodného priestoru pre divadelných ochotníkov, mládež, detské divadlá, ale aj výtvarné projekty, koncerty hudobných skupín a v neposlednom rade mala ponuka osloviť aj divákov v celom horehronskom regióne. Zámer vytvoriť festival plný vzájomných stretnutí a diskusií o amatérskom umení v zdravej konfrontácii s profesionálnym divadlom, naplnenom množstvom inšpiratívnych predstavení a workshopov nakoniec uzrel svetlo sveta.
Pieseň Kočovní herci, v podaní jej autora Tomáša Pohorelca zaznela z festivalového pódia po prvýkrát v stredu, 21. septembra 2005 o 19.00 v sále MsDK v Brezne. Po slávnostných príhovoroch všetkých spoluorganizátorov a primátora mesta Brezno Jaroslava Demiana sa všetko začalo. Od tejto stredy sa na breznianskych doskách vystriedalo mnoho ochotníckych alebo amatérskych divadiel, divadiel mladých, detských divadiel, profesionálnych divadiel, divadiel zo zahraničia, hudobných skupín a niekoľko výstav.

Naozaj, keby som ho nebola do toho tlačila (myslí tým Maroša Krajčoviča), dodnes žiadna Chalupka nebude. Už na konkurze na miesto metodika SOS som sa ho spýtala, či si vie predstaviť zorganizovať divadelný festival pre ochotníkov a ochotníčky, napríklad v Brezne. Povedal, že si to vie predstaviť. Potom, keď už nastúpil na Osvetu som sa ho vypytovala až dovtedy, kým neprišiel s „geniálnou myšlienkou“ a nepovedal:

Naozaj, po treťom pive na celoštátnej prehliadke v Spišskej Novej Vsi som Marošovi povedal: Počúvaj, dramaturg! Nezorganizujeme v Brezne divadelný festival? Taký náš. Žiadne „žatvy“. Pekne bez poroty. Len tak. Nech sa súbory stretnú na pôde, kde nemusia súťažiť, kde sa porozprávajú a bude im dobre. Nech zostanú pár dní celé súbory, nie ako z tých oficiálnych prehliadok, odkiaľ každý po odohratí a seminári uteká domov. A hlavne vynikajúce predstavenia. A čo povieš, bude s tým súhlasiť tvoja riaditeľka? Dáme si ešte jedno?

Predstavy sa začali napĺňať. Hlavne to malo byť také slobodné stretnutie umelcov a umelkýň, čo netvoria len preto, aby vyhrávali všakovaké súťaže, ale dávali do svojej tvorby svoj um, nápady, srdce. Vymýšľali sme názov. Kládli sme si otázku, kde sa radi ľudia stretnú s priateľmi, no a vyšlo nám, že v nejakej „rozprávkovej“ chalúpke a bolo to. Veď v Brezne je všetko pomenované podľa Jána Chalupku. No a z toho vznikla aj myšlienka na maskota festivalu. Chceli sme sa odlíšiť od tých súťažných festivalov a nakoniec aj samotný Chalupka bol vo svojej dobe „čiernou ovcou“.
To ostatné už ani nie je veľmi zaujímavé, lebo to bola normálna dramaturgická práca, organizačné zabezpečovanie priestorov, ubytovaní, stravovania, nespočetné hodiny dohadovania sa, zháňania podpory, hľadanie sponzorov a sponzoriek a v neposlednom rade množstvá rozhovorov a riešení nápadov. Nuž a nespočítateľné počty vyfajčených cigariet a hektolitre kávy.